Keď prší v lese

Dnešný deň priniesol dažde a búrky. Na krajinu si sadol nekonečný háv, ktorého dotyky sa prejavili ako jemné stuhy dažďových kvapiek znejúce vzdialeným vodopádom. Šumenie pretkávali údery hromov niekde v diaľke. Ozývali sa nečakane.

V daždi sa nám okamžite aktivoval sluch. Zvuky boli harmonické, cez ne sme počúvali rozprávanie kolobehu vody, ktorý sme mohli vidieť prejavený aj pred naším zrakom.

A čo by sme ako len počúvali a pozerali, prehĺbilo sa nám aj dýchanie a odrazu sme cítili plnosť vôní zostupujúcich z nebies, ktoré sa premiešavali s tvorivou silou lesa a zeme.

Bolo to ako jasné pozvanie okoštovať z dnešnej polievky - lesná polievka so štipkou hrmotu a horských výšin.

Hmat nezostane pozadu, cíti údery kvapiek na dlani po vystretí do jemného nekonečného vodopádu.

Prichádza plnosť a uvoľnenie pozornosti. Myseľ opúšťa obrazy každodenných sietí a nechá sa obmývať živými obrazmi života navôkol.

Život vo vnútri nás odpovedá radosťou a chuťou rásť, pevne stáť a rozvíjať sa.